Ľudia na východe posudzujú tanec, ako prirodzenú súčasť života. Hudba ,piesne a tanec sú súčasťou ich každodenného života a vzťah k nim sa menil počas histórie ľudstva.  Z dejín sa dozvedáme, že orientálne tanečnice od dávnych čias húfne priťahovali cestovateľov, spisovateľov, rôznych maliarov pozrieť si ich umenie a tiež spoznať okúzľujúci a mystický orient. O tancujúcich a tanečniciach nám zostali záznamy ,v ktorých ich opisujú často s negatívnymi predsudkami a ktoré vo veľkej miere ovplyvnili mienku o orientálnom tanci. V domovine "raks sarqi "/ tanec môjho národa/ sa tancuje, hlavne počas rodinných osláv. Tancujú ho muži aj ženy rôznej vekovej kategórie.  Orientálny tanec je jednou formou prirodzeného vyjadrenia sa severoafrických blízkovýchodných ,mediteránskych mužov a žien. Je to jeden z tancov , v ktorom sú pohyby nezávislé od choreografie. Orientálny tanec je improvizačný štýl aj vtedy, keď ho tancujú v skupine.